Všetko závisí od veku rastlín, odrody, ich zdravotného stavu, hustoty, zásobovania vodou počas nasadzovania plodova rastu, dostatku živín v pôde, prítomnosti včiel v čase kvitnutia atď. atď. Ale, prirodzene, do určitej miery sa dá takýtoodhad urobiť. Ak predpokladáme, že dobrá úroda z produkčnej plantáže, kde napr. na 1 ha rastie 50 tisíc rastlín, jenapr. 25 ton/ha, znamená to, že z 1 rastliny sa v priemere zozbiera 0,5 kg plodov. Ak teda vysadíme 500 rastlín jahôdna ploche 100 m2 , použijeme zdravé sadenice, nenecháme našu úrodu zarásť burinou alebo vyschnúť,nezabudneme na hnojenie a ochranu (najlepšie pomocou biologických prípravkov), potom teoreticky môžeme počítaťs výnosom 250 kg. V praxi môže byť aj vyšší, ale ak zanedbáme nejaký dôležitý prvok, môže byť ešte nižší
AKÁ JE NAJLEPŠIA PREDPLODINA PRE JAHODY? POKTORÝCH PLODINÁCH JE LEPŠIE JAHODY NESADIŤ?
Jednoročné strukoviny (hrach, fazuľa, ale aj vlčí bôb, bôb a vika), koreňová zelenina (mrkva, zeler, petržlen, červenárepa) budú dobrou predplodinou; väčšie porasty by sa mali vysádzať s. Po obilninách sa pestuje bôb, repka alebohorčica. Ideálnymi predplodinami (z fytosanitárnych dôvodov) sú aksamietnica a pohánka. Neodporúčame vysádzaťjahody po jahodníku. Odporúča sa vysádzať po paradajkách, zemiakoch, tabaku, uhorkách, malinách akapustovitých plodinách (kapusta, karfiol, brokolica). Neodporúča sa tiež vysádzať jahody po kukurici, ktorá jehostiteľom háďatiek poškodzujúcich koreňový systém, a z dôvodu možnosti výskytu veľkého množstva larievbahniakov, chrastavitosti a drôtovcov,po viacročných strukovinách (ďatelina, lucerna), ako aj po pasienkoch.
VÝSADBA JAHÔD NA ČIERNOM AGROVLÁKNE. MÁ TOZMYSEL
Áno, som presvedčený, že sa oplatí zaviesť túto vymoženosť do praxe a veľmi vás k tomu nabádam. Čierneagrovlákno má prakticky všetky výhody: Vďaka tomu, že je vlákno čierne, pôda pod ním sa rýchlejšie zahrieva ajahody začínajú skôr vegetovať, ako aj skôr rodiť,čierna agrotextília ľahko prepúšťa vodu zo zrážok alebo z hadicea obmedzuje jej odparovanie z pôdy – pod netkanou textíliou si pôda dlhšie udrží vlhkosť a rastliny sa cítiateplotnea vlhkostne komfortnejšie, plody jahôd sa nikdy nepokrčia, nemusia sa pred konzumáciou umývať
KTORÁ ODRODA JAHÔD JE NAJLEPŠIA?
Nehľadajme jedinú a najlepšiu odrodu, pretože ju nenájdeme. Ak sme sa už rozhodli, že sa budeme hrať napestovateľov, mali by sme si vybrať aspoň niekoľko odrôd. Ak doma zavárame jahody do pohárov (džemy, šťavy,zaváraniny), nenájdeme lepšiu odrodu ako Senga Sengana (najsladšia, najtmavšia na celom priereze, ľahko saodstopkuje, jej vôňa a aróma aj po vybratí z mrazničky sú nádherné). Ak vás nezaujímajú konzervy, ale len chuť akrása ovocia, vo vašej záhrade nesmie chýbať niektorá z typických dezertných odrôd, ako je Polka, Korona aleboElsanta. Alebo by ste možno chceli mať jahody aj na jeseň? V tom prípade Ostara alebo Selva. Vysadením viacerýchodrôd vedľa seba predĺžime obdobie zberu, minimalizujeme riziko neúspechu napríklad v dôsledku mrazu alebohubových infekcií (niektoré odrody sú odolnejšie,iné menej) a tiež zažijeme neobyčajnú rozmanitosť, nuansy achuťové tóny, ktorými sa jednotlivé odrody jahôd líšia.
ČI SA OPLATÍ KOSIŤ LISTY JAHÔD PO ICH PLODENÍ
Ak naše jahody po zbere vyzerajú v poriadku, t. j. na listoch nevidíte veľa chorôb alebo škodcov (najmä roztočov),jahody nie sú príliš opelené, zdajú sa byť v dobrej kondícii,nemyslím si, že má zmysel kosiť listy.Ak však rastlinynevyzerajú dobre, t. j. listy sú silne napadnuté múčnatkou, bielou škvrnitosťou alebo roztočom (mikroskopickýzelený pavúk), je nepochybne lepšie ich pokosiť. Aby to však malo zmysel, malo by sa to urobiť čo najskôr po zbereúrody a odrezané listy spolu s burinou by sa mali z výsadby okamžite odstrániť. Včasné pokosenie listov poskytnejahodám viac času na regeneráciu, t. j. na obnovu listov do jesene. Pokosené časti rastlín môžu byť zdrojominfekcie pre novovznikajúce listy. Preto čím skôr tento zdroj odstránime, tým lepšie to bude pre našu úrodu aprípadné opelenie bude jednoduchšie.
STRIEDANIE PLODÍN PRI PESTOVANÍ JAHÔD. KTORÉPLODINY BY SA NEMALI VYSÁDZAŤ PO JAHODÁCH? KTORÁPREDPLODINA JE NAJLEPŠIA?
Bolo dokázané, že existuje súvislosť medzi predplodinou a výškou a kvalitou úrody jahôd. Niektoré odrody jahôd súľahko napadnuteľné hubou Verticillium dahliae , ktorá je pôvodcom nebezpečnej choroby koreňového systému -verticilózy.Jahody by sa preto nemali vysádzať po rastlinách, ktoré vzhľadom na svoju náchylnosť na tento patogénmôžu spôsobiť nahromadenie pôdy, ako sú ostružiny, maliny, ríbezle, zemiaky, paradajky, uhorky, kapustovitérastliny a, samozrejme, jahody. dobrou predplodinou budú strukoviny (vlčí bôb, hrach, fazuľa, vika), cibuľa, ako ajkoreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler, repa). A výbornými predplodinami sú obilniny, repka, horčica apozor:aksamietnica. Najmä horčica a aksamietnica vďaka fytosanitárnemu účinku na pôdu účinne bojujú proti patogénnymhubám, vrátane nielen Verticillium, ale aj Phytophtora a Fusarium, ako aj veľmi nebezpečným pôdnym háďatkám.
KAŽDÝ UŽ POČUL O VITAMÍNE C, ALE POZNÁKAŽDÝ JEHO VLASTNOSTI?
Vitamín C (kyselina askorbová) je vynikajúci antioxidant, ktorý zabraňuje procesu starnutia, podieľa sa na tvorbečervených krviniek, vstrebávaní železa, má vynikajúci účinok na kardiovaskulárny systém a zabraňuje vznikurakoviny.Jeho najznámejším účinkom je, samozrejme, posilnenie imunity. Pri pravidelnom užívaní zvyšuje účinnosťimunitného systému. a čo je najdôležitejšie, vitamín C pôsobí ešte pred vznikom infekcie, takže sa ho oplatí užívaťpravidelne ako prevenciu. odporúčaná dávka (RDA) pre mužov je 90 mg a pre ženy 75 mg. Najbohatším prírodnýmzdrojom vitamínu C sú plody aceroly, ktoré obsahujú 1677 mg vitamínu C v 100 gramoch. Nie je to však ovocie znášho klimatického pásma. Dlhé roky sa opakuje mýtus o citróne, ktorý obsahuje gigantickú dávku vitamínu C. Je tovšak naozaj pravda? Jahody – 66 mg vitamínu C v 100 g výrobku, citrón – 50 mg vitamínu C v 100 g výrobku,pomaranče – 49 mg vitamínu C v 100 g výrobku
AKO SPRÁVNE PRIPRAVIŤ MIESTO NAPESTOVANIE JAHÔD?
Prvým krokom je účinné odstránenie nepríjemných viacročných burín, ako sú napríklad trváce trávy, bodliaky,prasličky atď. Ak to neurobíme alebo to urobíme nedbalo, môžeme mať v nasledujúcich rokoch obrovský problém sburinou. Ak to neurobíme alebo ak to urobíme nedbalo, môžeme mať v nasledujúcich rokoch obrovský problém sburinou. Naše jahody budú musieť súperiť s burinou o vodu, živiny a niekedy aj o svetlo. Nie je ťažké si predstaviť,ako to ovplyvní výšku a kvalitu úrody, nehovoriac o náročnom zbere a estetických hľadiskách. Trvalé buriny trebaodstrániť aspoň niekoľko týždňov pred výsadbou jahôd pomocou ľahko dostupného herbicídu. Ďalším krokom (ak steto neurobili pred výsevom predplodiny) je rozsypanie organického hnojiva, napr. hnoja. Po v y k o p a n í pozemkuho zarovnáme hrabľami a po niekoľkých dňoch (nech sa pôda trochu usadí) môžeme začať vysádzať jahody.Niekedy, napr. keď je pH pôdy < 5,5, môže byť potrebné pôdu vápniť. To sa môže vykonať rozsypaním kriedy(najlepšie granulovanej)
AKÝ JE NAJLEPŠÍ TERMÍN VÝSADBY JAHÔD?
Podľa záhradníckej praxe je najvýhodnejšia letná výsadba, t . j. v júli a auguste. Platí to, samozrejme, len pretradičné odrody (nie opakované). Jahody vysadené v tomto období majú pred zimou dostatok času na vytvoreniesilného koreňového systému a na vytvorenie veľkého množstva kvetných pukov (tu treba spomenúť, že množstvopukov, ktoré sa vytvoria počas tzv. krátkeho dňa, t. j. na jeseň, je rozhodujúce pre jarnú úrodu). Letná výsadbajahôd umožňuje zber plnej úrody jahôd v nasledujúcom roku, t. j. dosiahnutie maximálnej úrody pre danú odrodu vdaných podmienkach. Stojí za zmienku, že letný termín výsadby skracuje na minimum tzv. investičné obdobie, t. j.čas, počas ktorého musíme vynaložiť výdavky spojené s pestovaním vysadených rastlín (zavlažovanie, hnojenie,ochrana atď.). S potešením môžeme konštatovať, že vďaka spoľahlivým informáciám z rôznych výskumných centiera poradenských inštitúcií, ako aj pozitívnym skúsenostiam samotných praktikov, sa v posledných rokoch rozrastáskupina uvedomelých profesionálnych pestovateľov, ale aj prídelcov, ktorí oceňujú výhody letnej výsadby jahôd.Jarný termín výsadby jahôd, ktorý sa často praktizuje, má tiež svoje výhody a je určite lepší ako neskorý jesennýtermín (napr. november). Na jar zvyčajne nie je na trhu nedostatok dobre zakorenených sadeníc jahôd všetkýchdruhov, je široký výber odrôd,a v pôde je zvyčajne dostatok vlahy (sadenice sa ľahko ujmú). to isté platí aj prejesenné termíny výsadby. Sadenice vysadené koncom septembra alebo v októbri budú mať pred zimou príliš máločasu na vytvorenie silného koreňového systému a vyvolanie dostatočne veľkého počtu kvetných pukov. Preto úroda,ktorú dajú v nasledujúcom roku, nebude nevyhnutne taká vysoká ako úroda z jarnej alebo letnej výsadby
AKO ČASTO BY SA MALI JAHODY ZALIEVAŤ?
Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Jahody, rovnako ako iné rastliny, by sa mali zalievať vtedy, keď to potrebujú.Všetko teda závisí od počasia. Jahody potrebujú najviac vody po odkvitnutí, v čase silného rastu a dozrievania plodov(zvyčajne od konca mája do júna). Nedostatok vody v tomto období má vždy za následok malé plody a silný poklesúrody. samozrejme, po skončení plodenia nastávajú aj obdobia sucha. Preto sa v prípade potreby oplatí zabezpečiťjahodám pôdnu vlahu počas celého vegetačného obdobia, dokonca až do neskorej jesene. Je potrebné si uvedomiť,že celá jeseň až do konca vegetačného obdobia je obdobím, v ktorom sa tvoria kvetné púčiky pre budúci rok. Existujejednoduchý vzťah: čímlepší je stav rastlín na jeseň, tým viac kvetov sa vytvorí na jar. Preto naša rada: zalievajte ichtak často, ako je potrebné, počas horúcich letných dní dokonca každý deň
