Všetko závisí od veku rastlín, odrody, ich zdravotného stavu, hustoty, zásobovania vodou počas nasadzovania plodova rastu, dostatku živín v pôde, prítomnosti včiel v čase kvitnutia atď. atď. Ale, prirodzene, do určitej miery sa dá takýtoodhad urobiť. Ak predpokladáme, že dobrá úroda z produkčnej plantáže, kde napr. na 1 ha rastie 50 tisíc rastlín, jenapr. 25 ton/ha, znamená to, že z 1 rastliny sa v priemere zozbiera 0,5 kg plodov. Ak teda vysadíme 500 rastlín jahôdna ploche 100 m2 , použijeme zdravé sadenice, nenecháme našu úrodu zarásť burinou alebo vyschnúť,nezabudneme na hnojenie a ochranu (najlepšie pomocou biologických prípravkov), potom teoreticky môžeme počítaťs výnosom 250 kg. V praxi môže byť aj vyšší, ale ak zanedbáme nejaký dôležitý prvok, môže byť ešte nižší
KTORÁ ODRODA JAHÔD JE NAJLEPŠIA?
Nehľadajme jedinú a najlepšiu odrodu, pretože ju nenájdeme. Ak sme sa už rozhodli, že sa budeme hrať napestovateľov, mali by sme si vybrať aspoň niekoľko odrôd. Ak doma zavárame jahody do pohárov (džemy, šťavy,zaváraniny), nenájdeme lepšiu odrodu ako Senga Sengana (najsladšia, najtmavšia na celom priereze, ľahko saodstopkuje, jej vôňa a aróma aj po vybratí z mrazničky sú nádherné). Ak vás nezaujímajú konzervy, ale len chuť akrása ovocia, vo vašej záhrade nesmie chýbať niektorá z typických dezertných odrôd, ako je Polka, Korona aleboElsanta. Alebo by ste možno chceli mať jahody aj na jeseň? V tom prípade Ostara alebo Selva. Vysadením viacerýchodrôd vedľa seba predĺžime obdobie zberu, minimalizujeme riziko neúspechu napríklad v dôsledku mrazu alebohubových infekcií (niektoré odrody sú odolnejšie,iné menej) a tiež zažijeme neobyčajnú rozmanitosť, nuansy achuťové tóny, ktorými sa jednotlivé odrody jahôd líšia.
ČI SA OPLATÍ KOSIŤ LISTY JAHÔD PO ICH PLODENÍ
Ak naše jahody po zbere vyzerajú v poriadku, t. j. na listoch nevidíte veľa chorôb alebo škodcov (najmä roztočov),jahody nie sú príliš opelené, zdajú sa byť v dobrej kondícii,nemyslím si, že má zmysel kosiť listy.Ak však rastlinynevyzerajú dobre, t. j. listy sú silne napadnuté múčnatkou, bielou škvrnitosťou alebo roztočom (mikroskopickýzelený pavúk), je nepochybne lepšie ich pokosiť. Aby to však malo zmysel, malo by sa to urobiť čo najskôr po zbereúrody a odrezané listy spolu s burinou by sa mali z výsadby okamžite odstrániť. Včasné pokosenie listov poskytnejahodám viac času na regeneráciu, t. j. na obnovu listov do jesene. Pokosené časti rastlín môžu byť zdrojominfekcie pre novovznikajúce listy. Preto čím skôr tento zdroj odstránime, tým lepšie to bude pre našu úrodu aprípadné opelenie bude jednoduchšie.
AKO SPRÁVNE PRIPRAVIŤ MIESTO NAPESTOVANIE JAHÔD?
Prvým krokom je účinné odstránenie nepríjemných viacročných burín, ako sú napríklad trváce trávy, bodliaky,prasličky atď. Ak to neurobíme alebo to urobíme nedbalo, môžeme mať v nasledujúcich rokoch obrovský problém sburinou. Ak to neurobíme alebo ak to urobíme nedbalo, môžeme mať v nasledujúcich rokoch obrovský problém sburinou. Naše jahody budú musieť súperiť s burinou o vodu, živiny a niekedy aj o svetlo. Nie je ťažké si predstaviť,ako to ovplyvní výšku a kvalitu úrody, nehovoriac o náročnom zbere a estetických hľadiskách. Trvalé buriny trebaodstrániť aspoň niekoľko týždňov pred výsadbou jahôd pomocou ľahko dostupného herbicídu. Ďalším krokom (ak steto neurobili pred výsevom predplodiny) je rozsypanie organického hnojiva, napr. hnoja. Po v y k o p a n í pozemkuho zarovnáme hrabľami a po niekoľkých dňoch (nech sa pôda trochu usadí) môžeme začať vysádzať jahody.Niekedy, napr. keď je pH pôdy < 5,5, môže byť potrebné pôdu vápniť. To sa môže vykonať rozsypaním kriedy(najlepšie granulovanej)
AKÝ JE NAJLEPŠÍ TERMÍN VÝSADBY JAHÔD?
Podľa záhradníckej praxe je najvýhodnejšia letná výsadba, t . j. v júli a auguste. Platí to, samozrejme, len pretradičné odrody (nie opakované). Jahody vysadené v tomto období majú pred zimou dostatok času na vytvoreniesilného koreňového systému a na vytvorenie veľkého množstva kvetných pukov (tu treba spomenúť, že množstvopukov, ktoré sa vytvoria počas tzv. krátkeho dňa, t. j. na jeseň, je rozhodujúce pre jarnú úrodu). Letná výsadbajahôd umožňuje zber plnej úrody jahôd v nasledujúcom roku, t. j. dosiahnutie maximálnej úrody pre danú odrodu vdaných podmienkach. Stojí za zmienku, že letný termín výsadby skracuje na minimum tzv. investičné obdobie, t. j.čas, počas ktorého musíme vynaložiť výdavky spojené s pestovaním vysadených rastlín (zavlažovanie, hnojenie,ochrana atď.). S potešením môžeme konštatovať, že vďaka spoľahlivým informáciám z rôznych výskumných centiera poradenských inštitúcií, ako aj pozitívnym skúsenostiam samotných praktikov, sa v posledných rokoch rozrastáskupina uvedomelých profesionálnych pestovateľov, ale aj prídelcov, ktorí oceňujú výhody letnej výsadby jahôd.Jarný termín výsadby jahôd, ktorý sa často praktizuje, má tiež svoje výhody a je určite lepší ako neskorý jesennýtermín (napr. november). Na jar zvyčajne nie je na trhu nedostatok dobre zakorenených sadeníc jahôd všetkýchdruhov, je široký výber odrôd,a v pôde je zvyčajne dostatok vlahy (sadenice sa ľahko ujmú). to isté platí aj prejesenné termíny výsadby. Sadenice vysadené koncom septembra alebo v októbri budú mať pred zimou príliš máločasu na vytvorenie silného koreňového systému a vyvolanie dostatočne veľkého počtu kvetných pukov. Preto úroda,ktorú dajú v nasledujúcom roku, nebude nevyhnutne taká vysoká ako úroda z jarnej alebo letnej výsadby
OCHRANA JAHÔD PRED MRAZOM
Rôzne odrody sa výrazne líšia svojou zimovzdornosťou. Mnohé z nich poznáme už roky a vieme, že sú dokonaleprispôsobené našim klimatickým podmienkam. Málokedy vymrznú, a to aj počas veľmi tuhých zím.V posledných rokoch sa však na trhu so sadenicami objavilo mnoho odrôd vyšľachtených v krajinách s teplejšímpodnebím, ako je naše. Vo všeobecnosti sú tieto odrody veľmi atraktívne z hľadiska úrodnosti, krásy plodov, chuti,odolnosti voči niektorým chorobám, ale jedno majú spoločné – nie úplne overenú zimovzdornosť. Preto ichodporúčam na zimu prikryť bielym rúnom (najlepšie hrubším, t. j. P-50, ale možno použiť aj P-23), ako aj obyčajnouslamou alebo perforovanou fóliou. prikrytie je najlepšie vykonať koncom jesene alebo začiatkom zimy, keď už rastlinyspia a zem je zamrznutá. Samozrejme, zakrytie nezabezpečí, že prezimujúce rastliny budú mať teplotu > O °C, aleochráni ich pred mrazivým, vysušujúcim vetrom a tiež zníži amplitúdu teplôt v bezprostrednej blízkosti rastlín. Inýmislovami, prikrytie jahôd im vytvorí odľahlé a viac-menej konštantné podmienky na prezimovanie bez prudkýchteplotných výkyvov. A to je všetko, čo môžeme urobiť. musíme si uvedomiť, že ani najlepšie zakrytie nemusí byťúčinné, ak rastliny vstúpia do obdobia zimného spánku v zlom stave, t. j. oslabené, silne napadnuté chorobami listova s jasnými príznakmi nedostatku výživy. Preto nesmieme zabúdať na správne hnojenie a ochranu jahôd po zbereúrody. Zdravé a dobre vyhnojené rastliny s dostatočnou zásobou škrobu určite prezimujú lepšie ako choré a hladné.v prípade amatérskych porastov (kde je zvyčajne väčší výber miesta pre jahody ako v prípade veľkých polí) vždyodporúčam nájsť najlepšie miesto pre novú výsadbu jahôd. Ideálne je vysadiť ich na odľahlom mieste, ktoré nie jevystavené silným zimným vetrom, ale, samozrejme, ako dostatok slnečného svetla. V takýchto podmienkach(samozrejme, dodatočný kryt neuškodí) je veľká šanca na dobré prezimovanie aj tých odrôd, ktoré sú povestnésvojou citlivosťou na mráz.
ÚRODA JAHÔD
Je to nepochybne najpríjemnejšie obdobie celého “výrobného procesu” a akoby zavŕšenie nášho úsilia ;-). Obzvlášťšťastné sú prvé jahody – najväčšie a najsladšie (aspoň sa to tak zdá). jahody by sa mali zbierať pomerne pravidelne,aby na kríkoch nezostali prezreté plody, ktoré môžu ľahko “chytiť” sivú pleseň a stať sa tak zdrojom infekcie preostatné, zdravé plody. Vo vyššie uvedenom texte som vždy hovoril o ploche 100 m2 (hnojenie, postrek, výsadbaatď.). Ak ste majiteľom jahodovej “plantáže” s takouto rozlohou a podarí sa vám do praxe zaviesť všetky (aleboaspoň väčšinu) z vyššie uvedených postupov, myslím si, že by ste mali nazbierať aspoň 300 kg kvalitných jahôd, čovám úprimne želám (na hektár by to bolo 30 ton)
AKO ZAVLAŽOVAŤ JAHODY?
Ak nemáte možnosť jahody zalievať, radšej ich vôbec nesaďte. Voda je najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcimveľkosť plodov. Jahody v tzv. vegetatívnom štádiu, teda v období rastu listov a odnoží, nemajú nadmernú potrebuvody, avšak v období rastu a dozrievania plodov sa situácia dramaticky mení. Ak vtomto období náhodou rastlinyvysušíme (a nedostatok zrážok v júni nie je ničím výnimočným), môže to mať žalostný účinok: plody sa začnúscvrkávať a v extrémnej situácii budú pripomínať skôr lesné jahody ako jahody. Celá naša snaha zasadiť rastliny aneskôr sa o ne starať bude márna. Nesmieme to dopustiť. Zalievajme ich počas obdobia rastu plodov. Apravdupovediac, je jedno, akou formou im vodu dodáme (hadicou, konvami, postrekovačmi alebo kvapkovouzávlahou), pokiaľ nám v tomto tzv. kritickom okamihu nedôjde.
ODSTRÁNIŤ ODNOŽE?
Je to jeden z kľúčových krokov pri pestovaní jahôd. Ak by sme od neho upustili, naše jahody by sa čoskoro preplnilia nič dobré by z toho nebolo, t. j. nadmerná hustota rastlín nepodporuje správne prevzdušňovanie, čo má zanásledok zvýšenú vlhkosť vo vnútri úrody a zvyšuje riziko hubových infekcií, najmä plesne sivej. Príliš veľa rastlín najednotku plochy znamená, že jednotlivé rastliny medzi sebou začnú súperiť o vodu a svetlo. Výsledkom je, že plodysa rodia drobnejšie a pri nedostatku slnečného svetla sú menej sladké. najlepšie je odstrániť hnilobu skôr, akozačnú odrezky zakoreňovať. Čím skôr, tým lepšie. Jahodník vďaka svojmu “rozumu” vie, že keďže sa nemôžerozmnožovať vegetatívne (znemožníme mu to odstránením stoniek), musí to robiť generatívne, t. j. kvitnúť aprinášať plody (a semená). Jedným slovom, skoré odstránenie stimuluje jahody, aby vytvorili viac kvetných pukovna nasledujúci rok, a tým sa zvyšuje úroda. Odstránenie bežcov nie je ťažké. Potrebujete len ochotu a ostrý nôž,prípadne záhradnícke nožnice.
AKO HUSTO VYSÁDZAŤ JAHODY? AKÝ JE NAJLEPŠÍROZOSTUP?
Niekto by chcel vysadiť jahody čo najhustejšie a dúfať vo vysoký výnos. Na druhej strane existuje rozumný limit počturastlín na jednotku plochy a prehustenie spôsobí, že jednotlivé rastliny si budú navzájom konkurovať o vodu a živiny adozrievajúce plody budú kvôli nedostatku slnečného svetla drobnejšie a nie tak sladké, ako by mohli byť. Okrem tohosa v dôsledku zvýšenej vlhkosti v poraste preplnenom rastlinami vytvoria priaznivé podmienky pre rôzne hubovéinfekcie, najmä pre pleseň sivú. Na základe svojich dlhoročných skúseností neodporúčam vysádzať hustejšie ako 6rastlín na 1 m2 a silno rastúce odrody ešte menej, t. j. max. Neodporúčam vysádzať hustejšie ako 6 rastlín na 1 m2 asilno rastúce odrody ešte menej, t. j. max. 5 rastlín na 1 m2. Preto môžem navrhnúť rozstupy napr. 35 cm x 60 cmalebo 25 cm x 70 cm alebo 20 cm x 80 cm. Nezabúdajme, že v ďalších rokoch pestovania sa napriek odstraňovaniurastúcich výhonkov vždy podarí nejakej časti mladých odrezkov zakoreniť, a tak sa hustota rastlín zvýši, či už chcemealebo nie. Okrem toho treba pamätať na to, že široké cestičky medzi radmi nám uľahčia starostlivosť o našu “plantáž”.- pletie, prípadné postreky a tiež zber plodov
