Jednoročné strukoviny (hrach, fazuľa, ale aj vlčí bôb, bôb a vika), koreňová zelenina (mrkva, zeler, petržlen, červenárepa) budú dobrou predplodinou; väčšie porasty by sa mali vysádzať s. Po obilninách sa pestuje bôb, repka alebohorčica. Ideálnymi predplodinami (z fytosanitárnych dôvodov) sú aksamietnica a pohánka. Neodporúčame vysádzaťjahody po jahodníku. Odporúča sa vysádzať po paradajkách, zemiakoch, tabaku, uhorkách, malinách akapustovitých plodinách (kapusta, karfiol, brokolica). Neodporúča sa tiež vysádzať jahody po kukurici, ktorá jehostiteľom háďatiek poškodzujúcich koreňový systém, a z dôvodu možnosti výskytu veľkého množstva larievbahniakov, chrastavitosti a drôtovcov,po viacročných strukovinách (ďatelina, lucerna), ako aj po pasienkoch.
VÝSADBA JAHÔD NA ČIERNOM AGROVLÁKNE. MÁ TOZMYSEL
Áno, som presvedčený, že sa oplatí zaviesť túto vymoženosť do praxe a veľmi vás k tomu nabádam. Čierneagrovlákno má prakticky všetky výhody: Vďaka tomu, že je vlákno čierne, pôda pod ním sa rýchlejšie zahrieva ajahody začínajú skôr vegetovať, ako aj skôr rodiť,čierna agrotextília ľahko prepúšťa vodu zo zrážok alebo z hadicea obmedzuje jej odparovanie z pôdy – pod netkanou textíliou si pôda dlhšie udrží vlhkosť a rastliny sa cítiateplotnea vlhkostne komfortnejšie, plody jahôd sa nikdy nepokrčia, nemusia sa pred konzumáciou umývať
KTORÁ ODRODA JAHÔD JE NAJLEPŠIA?
Nehľadajme jedinú a najlepšiu odrodu, pretože ju nenájdeme. Ak sme sa už rozhodli, že sa budeme hrať napestovateľov, mali by sme si vybrať aspoň niekoľko odrôd. Ak doma zavárame jahody do pohárov (džemy, šťavy,zaváraniny), nenájdeme lepšiu odrodu ako Senga Sengana (najsladšia, najtmavšia na celom priereze, ľahko saodstopkuje, jej vôňa a aróma aj po vybratí z mrazničky sú nádherné). Ak vás nezaujímajú konzervy, ale len chuť akrása ovocia, vo vašej záhrade nesmie chýbať niektorá z typických dezertných odrôd, ako je Polka, Korona aleboElsanta. Alebo by ste možno chceli mať jahody aj na jeseň? V tom prípade Ostara alebo Selva. Vysadením viacerýchodrôd vedľa seba predĺžime obdobie zberu, minimalizujeme riziko neúspechu napríklad v dôsledku mrazu alebohubových infekcií (niektoré odrody sú odolnejšie,iné menej) a tiež zažijeme neobyčajnú rozmanitosť, nuansy achuťové tóny, ktorými sa jednotlivé odrody jahôd líšia.
STRIEDANIE PLODÍN PRI PESTOVANÍ JAHÔD. KTORÉPLODINY BY SA NEMALI VYSÁDZAŤ PO JAHODÁCH? KTORÁPREDPLODINA JE NAJLEPŠIA?
Bolo dokázané, že existuje súvislosť medzi predplodinou a výškou a kvalitou úrody jahôd. Niektoré odrody jahôd súľahko napadnuteľné hubou Verticillium dahliae , ktorá je pôvodcom nebezpečnej choroby koreňového systému -verticilózy.Jahody by sa preto nemali vysádzať po rastlinách, ktoré vzhľadom na svoju náchylnosť na tento patogénmôžu spôsobiť nahromadenie pôdy, ako sú ostružiny, maliny, ríbezle, zemiaky, paradajky, uhorky, kapustovitérastliny a, samozrejme, jahody. dobrou predplodinou budú strukoviny (vlčí bôb, hrach, fazuľa, vika), cibuľa, ako ajkoreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler, repa). A výbornými predplodinami sú obilniny, repka, horčica apozor:aksamietnica. Najmä horčica a aksamietnica vďaka fytosanitárnemu účinku na pôdu účinne bojujú proti patogénnymhubám, vrátane nielen Verticillium, ale aj Phytophtora a Fusarium, ako aj veľmi nebezpečným pôdnym háďatkám.
AKO SPRÁVNE PRIPRAVIŤ MIESTO NAPESTOVANIE JAHÔD?
Prvým krokom je účinné odstránenie nepríjemných viacročných burín, ako sú napríklad trváce trávy, bodliaky,prasličky atď. Ak to neurobíme alebo to urobíme nedbalo, môžeme mať v nasledujúcich rokoch obrovský problém sburinou. Ak to neurobíme alebo ak to urobíme nedbalo, môžeme mať v nasledujúcich rokoch obrovský problém sburinou. Naše jahody budú musieť súperiť s burinou o vodu, živiny a niekedy aj o svetlo. Nie je ťažké si predstaviť,ako to ovplyvní výšku a kvalitu úrody, nehovoriac o náročnom zbere a estetických hľadiskách. Trvalé buriny trebaodstrániť aspoň niekoľko týždňov pred výsadbou jahôd pomocou ľahko dostupného herbicídu. Ďalším krokom (ak steto neurobili pred výsevom predplodiny) je rozsypanie organického hnojiva, napr. hnoja. Po v y k o p a n í pozemkuho zarovnáme hrabľami a po niekoľkých dňoch (nech sa pôda trochu usadí) môžeme začať vysádzať jahody.Niekedy, napr. keď je pH pôdy < 5,5, môže byť potrebné pôdu vápniť. To sa môže vykonať rozsypaním kriedy(najlepšie granulovanej)
AKO ČASTO BY SA MALI JAHODY ZALIEVAŤ?
Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Jahody, rovnako ako iné rastliny, by sa mali zalievať vtedy, keď to potrebujú.Všetko teda závisí od počasia. Jahody potrebujú najviac vody po odkvitnutí, v čase silného rastu a dozrievania plodov(zvyčajne od konca mája do júna). Nedostatok vody v tomto období má vždy za následok malé plody a silný poklesúrody. samozrejme, po skončení plodenia nastávajú aj obdobia sucha. Preto sa v prípade potreby oplatí zabezpečiťjahodám pôdnu vlahu počas celého vegetačného obdobia, dokonca až do neskorej jesene. Je potrebné si uvedomiť,že celá jeseň až do konca vegetačného obdobia je obdobím, v ktorom sa tvoria kvetné púčiky pre budúci rok. Existujejednoduchý vzťah: čímlepší je stav rastlín na jeseň, tým viac kvetov sa vytvorí na jar. Preto naša rada: zalievajte ichtak často, ako je potrebné, počas horúcich letných dní dokonca každý deň
KOĽKO ROKOV SA MÔŽU JAHODY PESTOVAŤ NA TOMISTOM MIESTE?
V priemere tri až štyri roky. Dlhšie to nemá zmysel. Všetko závisí od niekoľkých faktorov:Pôdne podmienky – naľahších, ale úrodných, humusnatých a priepustných pôdach sa jahody udržia dlhšie ako na studených, ťažkých azamokrených.Odroda – niektoré odrody sú odolnejšie voči pôdnym háďatkám a chorobám koreňového systému(n a p r . stará, dobrá Senga Sengana) a iné menej odolné. Tie menej odolné sú zvyčajne po 3 rokoch (a niekedyaj po 2 rokoch) vhodné len “na orbu”. Odolnejšie odrody môžu plodiť na jednom mieste aj 4 roky, niekedy aj 5 rokov.stupeň burinnosti – na pozemkoch pripravených nie starostlivo, t. j. silne zarastených pýrom a inými nepríjemnýmiburinami sa neoplatí trápiť. Je lepšie napr. po 2 rokoch takéto pestovanie odstrániť a vysadiť nové jahody na inom,lepšie pripravenom mieste.
OCHRANA JAHÔD PRED MRAZOM
Rôzne odrody sa výrazne líšia svojou zimovzdornosťou. Mnohé z nich poznáme už roky a vieme, že sú dokonaleprispôsobené našim klimatickým podmienkam. Málokedy vymrznú, a to aj počas veľmi tuhých zím.V posledných rokoch sa však na trhu so sadenicami objavilo mnoho odrôd vyšľachtených v krajinách s teplejšímpodnebím, ako je naše. Vo všeobecnosti sú tieto odrody veľmi atraktívne z hľadiska úrodnosti, krásy plodov, chuti,odolnosti voči niektorým chorobám, ale jedno majú spoločné – nie úplne overenú zimovzdornosť. Preto ichodporúčam na zimu prikryť bielym rúnom (najlepšie hrubším, t. j. P-50, ale možno použiť aj P-23), ako aj obyčajnouslamou alebo perforovanou fóliou. prikrytie je najlepšie vykonať koncom jesene alebo začiatkom zimy, keď už rastlinyspia a zem je zamrznutá. Samozrejme, zakrytie nezabezpečí, že prezimujúce rastliny budú mať teplotu > O °C, aleochráni ich pred mrazivým, vysušujúcim vetrom a tiež zníži amplitúdu teplôt v bezprostrednej blízkosti rastlín. Inýmislovami, prikrytie jahôd im vytvorí odľahlé a viac-menej konštantné podmienky na prezimovanie bez prudkýchteplotných výkyvov. A to je všetko, čo môžeme urobiť. musíme si uvedomiť, že ani najlepšie zakrytie nemusí byťúčinné, ak rastliny vstúpia do obdobia zimného spánku v zlom stave, t. j. oslabené, silne napadnuté chorobami listova s jasnými príznakmi nedostatku výživy. Preto nesmieme zabúdať na správne hnojenie a ochranu jahôd po zbereúrody. Zdravé a dobre vyhnojené rastliny s dostatočnou zásobou škrobu určite prezimujú lepšie ako choré a hladné.v prípade amatérskych porastov (kde je zvyčajne väčší výber miesta pre jahody ako v prípade veľkých polí) vždyodporúčam nájsť najlepšie miesto pre novú výsadbu jahôd. Ideálne je vysadiť ich na odľahlom mieste, ktoré nie jevystavené silným zimným vetrom, ale, samozrejme, ako dostatok slnečného svetla. V takýchto podmienkach(samozrejme, dodatočný kryt neuškodí) je veľká šanca na dobré prezimovanie aj tých odrôd, ktoré sú povestnésvojou citlivosťou na mráz.
ÚRODA JAHÔD
Je to nepochybne najpríjemnejšie obdobie celého “výrobného procesu” a akoby zavŕšenie nášho úsilia ;-). Obzvlášťšťastné sú prvé jahody – najväčšie a najsladšie (aspoň sa to tak zdá). jahody by sa mali zbierať pomerne pravidelne,aby na kríkoch nezostali prezreté plody, ktoré môžu ľahko “chytiť” sivú pleseň a stať sa tak zdrojom infekcie preostatné, zdravé plody. Vo vyššie uvedenom texte som vždy hovoril o ploche 100 m2 (hnojenie, postrek, výsadbaatď.). Ak ste majiteľom jahodovej “plantáže” s takouto rozlohou a podarí sa vám do praxe zaviesť všetky (aleboaspoň väčšinu) z vyššie uvedených postupov, myslím si, že by ste mali nazbierať aspoň 300 kg kvalitných jahôd, čovám úprimne želám (na hektár by to bolo 30 ton)
AKO ZAVLAŽOVAŤ JAHODY?
Ak nemáte možnosť jahody zalievať, radšej ich vôbec nesaďte. Voda je najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcimveľkosť plodov. Jahody v tzv. vegetatívnom štádiu, teda v období rastu listov a odnoží, nemajú nadmernú potrebuvody, avšak v období rastu a dozrievania plodov sa situácia dramaticky mení. Ak vtomto období náhodou rastlinyvysušíme (a nedostatok zrážok v júni nie je ničím výnimočným), môže to mať žalostný účinok: plody sa začnúscvrkávať a v extrémnej situácii budú pripomínať skôr lesné jahody ako jahody. Celá naša snaha zasadiť rastliny aneskôr sa o ne starať bude márna. Nesmieme to dopustiť. Zalievajme ich počas obdobia rastu plodov. Apravdupovediac, je jedno, akou formou im vodu dodáme (hadicou, konvami, postrekovačmi alebo kvapkovouzávlahou), pokiaľ nám v tomto tzv. kritickom okamihu nedôjde.
