To sa praktizuje zriedkavo, ale nemožno vylúčiť, že takáto potreba niekedy vznikne. Mali by sme si uvedomiť, žejahody, ktorým v zime nechýba vlaha, sú oveľa odolnejšie voči mrazu ako tie, ktoré prezimujú v suchej pôde. Pretoak zistíme, že počas zimy je v pôde drastický nedostatok vody (čo sa môže stať) a podmienky to umožňujú, je lepšiejahody zaliať ako nezaliať.
AKO HUSTO VYSÁDZAŤ JAHODY? AKÝ JE NAJLEPŠÍROZOSTUP?
Niekto by chcel vysadiť jahody čo najhustejšie a dúfať vo vysoký výnos. Na druhej strane existuje rozumný limit počturastlín na jednotku plochy a prehustenie spôsobí, že jednotlivé rastliny si budú navzájom konkurovať o vodu a živiny adozrievajúce plody budú kvôli nedostatku slnečného svetla drobnejšie a nie tak sladké, ako by mohli byť. Okrem tohosa v dôsledku zvýšenej vlhkosti v poraste preplnenom rastlinami vytvoria priaznivé podmienky pre rôzne hubovéinfekcie, najmä pre pleseň sivú. Na základe svojich dlhoročných skúseností neodporúčam vysádzať hustejšie ako 6rastlín na 1 m2 a silno rastúce odrody ešte menej, t. j. max. Neodporúčam vysádzať hustejšie ako 6 rastlín na 1 m2 asilno rastúce odrody ešte menej, t. j. max. 5 rastlín na 1 m2. Preto môžem navrhnúť rozstupy napr. 35 cm x 60 cmalebo 25 cm x 70 cm alebo 20 cm x 80 cm. Nezabúdajme, že v ďalších rokoch pestovania sa napriek odstraňovaniurastúcich výhonkov vždy podarí nejakej časti mladých odrezkov zakoreniť, a tak sa hustota rastlín zvýši, či už chcemealebo nie. Okrem toho treba pamätať na to, že široké cestičky medzi radmi nám uľahčia starostlivosť o našu “plantáž”.- pletie, prípadné postreky a tiež zber plodov
AKO BOJOVAŤ PROTI BURINE NAJAHODÁCH
Na veľkých produkčných plantážach sa pri regulácii burín štandardne používajú herbicídy. Bohužiaľ, mnohé štúdieukazujú, že. Nie je im ľahostajné naše zdravie, preto ich neodporúčame používať pri amatérskom pestovaní jahôd. Vzávislosti od druhu sa buriny líšia v miere obťažnosti. Tzv. krátkoveké jarné buriny málokedy predstavujú vážnyproblém; možno ich ľahko vytrhnúť alebo pokosiť motykou a vec je vyriešená. Tu vytrhávanie alebo okopávanie veľminepomôže a mali by ste sa ich zbaviť ešte pred výsadbou jahôd.
ČÍM, AKO A KEDY HNOJIŤ JAHODY?
Jahody nie sú obzvlášť “žravé” rastliny, ale bez prikrmovania nemožno hovoriť o úspešnej úrode. Jahody zvyčajnerastú na tom istom stanovišti niekoľko rokov, preto ich treba, podobne ako všetkytrvalky, v určitých fázach hnojiť.pred založením plantáže (písal som o tom vyššie) je základom hnojenia rozmetanie organických hnojív (hnoj,kompost), ktoré majú jahodám poskytnúť základné živiny (najmä P, K, Ca a Mg) na dva alebo aj tri roky. Podľamôjho názoru (ale aj podľa názoru mnohých odborníkov v odbore) je to však vzhľadom na dlhé obdobie udržiavaniavýsadby nedostatočné. Preto je potrebné jahody v nasledujúcich rokoch dodatočne prihnojovať. Za týmto účelomodporúčam každú jar, čo najskôr po skončení obdobia zimného pokoja,postrek jedným z hnojív určených pre jahodyv množstve 1,5 kg až 2,5 kg na 100 m2. Zloženie týchto hnojív zvyčajne odráža potreby hnojenia jahôd z hľadiskatakzvaných makroelementov, ale je v nich aj množstvo mikroprvkov, ktoré pôsobia na rastliny rovnako ako vitamínyna naše telo. Nezabúdajme na jarné hnojenie jahôd. Samozrejme, všetci, ktorí sú zástancami “eko” a “bio” hnojenia,môžu namiesto minerálnych hnojív použiť prírodné organické hnojivá, ako je napríklad v poslednom čase módnybiohumus alebo guáno. podobne po zbere úrody je vhodné jahody prihnojiť rovnakou, prípadne o niečo menšoudávkou rovnakého hnojiva ako na jar. Tieto hnojivá odporúčam aplikovať čo najskôr po zbere úrody. Dusík v nichobsiahnutý povzbudí rastliny jahôd k silnému vegetatívnemu rastu a ostatné makro- a mikroprvky im pomôžu vytvoriťveľké množstvo kvetných pukov, ktoré budú rozhodovať o výške úrody v nasledujúcom roku pestovania.Názory odborníkov na jesenné hnojenie jahôd sa rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že je to zbytočné, iní naopak, že je tozbytočné. Ak však vezmeme do úvahy rastúcu popularitu odrôd z teplejších krajín, ako je naša, prikláňam sa knázoru, že jesenné hnojenie jedným z typických predzimných hnojív, t. j. bez dusíka, ale s vysokou koncentráciouľahko vstrebateľného draslíka a fosforu jahodám neublíži.Pomôže to rastlinám pripraviť sa na zimný spánok a zvýšiťich odolnosť voči mrazu, pretože je potrebné si uvedomiť, že hnojenie fosforom a draslíkom zvyšuje koncentráciu solía cukrov v rastlinných bunkách, čo spôsobuje zvýšenie hustoty cytoplazmy a výrazne znižuje prah zamrznutiabunkovej šťavy
KLIMATICKÉ A PÔDNE POŽIADAVKY JAHÔD
Pre jahody by sme mali hľadať miesto s dobrým slnečným svetlom a chránené pred silným a mrazivým vetrom. Maliby sme sa vyhýbať najmä takzvaným mrazovým vreckám, napríklad bezodtokovým kotlinám, v ktorých sazhromažďuje studený vzduch a nemôže odtekať do miest ešte nižšie. pokiaľ ide o nároky na pôdu, jahody nie súzvlášť vyberavé. Dobre rastú a rodia na väčšine pôd, ak nie sú príliš ťažké, priepustné a v tzv. dobrej záhradníckejkultúre (správna štruktúra, bez trvalých burín). Mali by sme sa vyhýbať suchým piesočnatým pôdam, ako aj pôdam,ktoré sú veľmi piesočnaté, málo vzdušné alebo zamokrené. Pôda by mala mať mierne kyslú reakciu (pH 5,5 – 6,5). Vprípade pH<5,5 bude vhodné pôdu vápniť.
