Je to nepochybne najpríjemnejšie obdobie celého “výrobného procesu” a akoby zavŕšenie nášho úsilia ;-). Obzvlášťšťastné sú prvé jahody – najväčšie a najsladšie (aspoň sa to tak zdá). jahody by sa mali zbierať pomerne pravidelne,aby na kríkoch nezostali prezreté plody, ktoré môžu ľahko “chytiť” sivú pleseň a stať sa tak zdrojom infekcie preostatné, zdravé plody. Vo vyššie uvedenom texte som vždy hovoril o ploche 100 m2 (hnojenie, postrek, výsadbaatď.). Ak ste majiteľom jahodovej “plantáže” s takouto rozlohou a podarí sa vám do praxe zaviesť všetky (aleboaspoň väčšinu) z vyššie uvedených postupov, myslím si, že by ste mali nazbierať aspoň 300 kg kvalitných jahôd, čovám úprimne želám (na hektár by to bolo 30 ton)
MÁM V ZIME ZALIEVAŤ JAHODY?
To sa praktizuje zriedkavo, ale nemožno vylúčiť, že takáto potreba niekedy vznikne. Mali by sme si uvedomiť, žejahody, ktorým v zime nechýba vlaha, sú oveľa odolnejšie voči mrazu ako tie, ktoré prezimujú v suchej pôde. Pretoak zistíme, že počas zimy je v pôde drastický nedostatok vody (čo sa môže stať) a podmienky to umožňujú, je lepšiejahody zaliať ako nezaliať.
ODSTRÁNIŤ ODNOŽE?
Je to jeden z kľúčových krokov pri pestovaní jahôd. Ak by sme od neho upustili, naše jahody by sa čoskoro preplnilia nič dobré by z toho nebolo, t. j. nadmerná hustota rastlín nepodporuje správne prevzdušňovanie, čo má zanásledok zvýšenú vlhkosť vo vnútri úrody a zvyšuje riziko hubových infekcií, najmä plesne sivej. Príliš veľa rastlín najednotku plochy znamená, že jednotlivé rastliny medzi sebou začnú súperiť o vodu a svetlo. Výsledkom je, že plodysa rodia drobnejšie a pri nedostatku slnečného svetla sú menej sladké. najlepšie je odstrániť hnilobu skôr, akozačnú odrezky zakoreňovať. Čím skôr, tým lepšie. Jahodník vďaka svojmu “rozumu” vie, že keďže sa nemôžerozmnožovať vegetatívne (znemožníme mu to odstránením stoniek), musí to robiť generatívne, t. j. kvitnúť aprinášať plody (a semená). Jedným slovom, skoré odstránenie stimuluje jahody, aby vytvorili viac kvetných pukovna nasledujúci rok, a tým sa zvyšuje úroda. Odstránenie bežcov nie je ťažké. Potrebujete len ochotu a ostrý nôž,prípadne záhradnícke nožnice.
AKO BOJOVAŤ PROTI BURINE NAJAHODÁCH
Na veľkých produkčných plantážach sa pri regulácii burín štandardne používajú herbicídy. Bohužiaľ, mnohé štúdieukazujú, že. Nie je im ľahostajné naše zdravie, preto ich neodporúčame používať pri amatérskom pestovaní jahôd. Vzávislosti od druhu sa buriny líšia v miere obťažnosti. Tzv. krátkoveké jarné buriny málokedy predstavujú vážnyproblém; možno ich ľahko vytrhnúť alebo pokosiť motykou a vec je vyriešená. Tu vytrhávanie alebo okopávanie veľminepomôže a mali by ste sa ich zbaviť ešte pred výsadbou jahôd.
ČÍM, AKO A KEDY HNOJIŤ JAHODY?
Jahody nie sú obzvlášť “žravé” rastliny, ale bez prikrmovania nemožno hovoriť o úspešnej úrode. Jahody zvyčajnerastú na tom istom stanovišti niekoľko rokov, preto ich treba, podobne ako všetkytrvalky, v určitých fázach hnojiť.pred založením plantáže (písal som o tom vyššie) je základom hnojenia rozmetanie organických hnojív (hnoj,kompost), ktoré majú jahodám poskytnúť základné živiny (najmä P, K, Ca a Mg) na dva alebo aj tri roky. Podľamôjho názoru (ale aj podľa názoru mnohých odborníkov v odbore) je to však vzhľadom na dlhé obdobie udržiavaniavýsadby nedostatočné. Preto je potrebné jahody v nasledujúcich rokoch dodatočne prihnojovať. Za týmto účelomodporúčam každú jar, čo najskôr po skončení obdobia zimného pokoja,postrek jedným z hnojív určených pre jahodyv množstve 1,5 kg až 2,5 kg na 100 m2. Zloženie týchto hnojív zvyčajne odráža potreby hnojenia jahôd z hľadiskatakzvaných makroelementov, ale je v nich aj množstvo mikroprvkov, ktoré pôsobia na rastliny rovnako ako vitamínyna naše telo. Nezabúdajme na jarné hnojenie jahôd. Samozrejme, všetci, ktorí sú zástancami “eko” a “bio” hnojenia,môžu namiesto minerálnych hnojív použiť prírodné organické hnojivá, ako je napríklad v poslednom čase módnybiohumus alebo guáno. podobne po zbere úrody je vhodné jahody prihnojiť rovnakou, prípadne o niečo menšoudávkou rovnakého hnojiva ako na jar. Tieto hnojivá odporúčam aplikovať čo najskôr po zbere úrody. Dusík v nichobsiahnutý povzbudí rastliny jahôd k silnému vegetatívnemu rastu a ostatné makro- a mikroprvky im pomôžu vytvoriťveľké množstvo kvetných pukov, ktoré budú rozhodovať o výške úrody v nasledujúcom roku pestovania.Názory odborníkov na jesenné hnojenie jahôd sa rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že je to zbytočné, iní naopak, že je tozbytočné. Ak však vezmeme do úvahy rastúcu popularitu odrôd z teplejších krajín, ako je naša, prikláňam sa knázoru, že jesenné hnojenie jedným z typických predzimných hnojív, t. j. bez dusíka, ale s vysokou koncentráciouľahko vstrebateľného draslíka a fosforu jahodám neublíži.Pomôže to rastlinám pripraviť sa na zimný spánok a zvýšiťich odolnosť voči mrazu, pretože je potrebné si uvedomiť, že hnojenie fosforom a draslíkom zvyšuje koncentráciu solía cukrov v rastlinných bunkách, čo spôsobuje zvýšenie hustoty cytoplazmy a výrazne znižuje prah zamrznutiabunkovej šťavy
KLIMATICKÉ A PÔDNE POŽIADAVKY JAHÔD
Pre jahody by sme mali hľadať miesto s dobrým slnečným svetlom a chránené pred silným a mrazivým vetrom. Maliby sme sa vyhýbať najmä takzvaným mrazovým vreckám, napríklad bezodtokovým kotlinám, v ktorých sazhromažďuje studený vzduch a nemôže odtekať do miest ešte nižšie. pokiaľ ide o nároky na pôdu, jahody nie súzvlášť vyberavé. Dobre rastú a rodia na väčšine pôd, ak nie sú príliš ťažké, priepustné a v tzv. dobrej záhradníckejkultúre (správna štruktúra, bez trvalých burín). Mali by sme sa vyhýbať suchým piesočnatým pôdam, ako aj pôdam,ktoré sú veľmi piesočnaté, málo vzdušné alebo zamokrené. Pôda by mala mať mierne kyslú reakciu (pH 5,5 – 6,5). Vprípade pH<5,5 bude vhodné pôdu vápniť.
